Druhýkrát
Ďakujem Bohu. Dnes som sa narodila druhýkrát. Jedna ulica. Dva smery. Stačila sekunda. Jeden pohľad navyše. Jedno rozhodnutie. A všetko mohlo byť inak. Niekedy si neuvedomíme, aké krehké je „nič sa nestalo“. Dnes sa stalo to najdôleži…
Objavujte úsmevné príbehy, výhry, zakopnutia aj dobré rady komunity Storkuj. Podeľte sa o vlastnú kapitolu a pomôžte niekomu necítiť sa sám.
Nová výzva dorazí už čoskoro.
Ďakujem Bohu. Dnes som sa narodila druhýkrát. Jedna ulica. Dva smery. Stačila sekunda. Jeden pohľad navyše. Jedno rozhodnutie. A všetko mohlo byť inak. Niekedy si neuvedomíme, aké krehké je „nič sa nestalo“. Dnes sa stalo to najdôleži…
Niekde niečo končí. A niekde niečo začína. Aspoň si to hovoríme, aby sme mali pocit, že kapitoly sa dajú zavrieť. Lenže niekedy to, čo už skončilo, si zrazu nájde cestu späť. Nezaklope. Neopýta sa. Len príde a otvorí rany, ktoré sa konečne…
Niektorí hľadajú lásku v ľuďoch. Ja ju občas nájdem na tanieri. V teplom jedle po dlhom dni. V kúsku koláča, čo zlepší náladu. V prvom súste, keď zavrieš oči a na chvíľu je všetko v poriadku. Jedlo nesúdi. Neodíde. Neodpovie „nemám čas“.…
Včera som si povedal, že dnes bude ten deň. Žiadne výhovorky, žiadne „od zajtra“, žiadne „najprv si spravím kávu“ (kávu aj tak nepijem). Nastavil som si budík na 6:30, večer som si pripravil oblečenie, otvoril som si v hlave motivačné vide…
Mala som kamošku. Myslela som si, že po všetkom, čo sme si prešli, sme konečne tu len my dve. Bez tretích strán. Bez ticha medzi veta…
Sedím v kresle. Príde za mnou a hovorí: „No tak mi povedz. Poďakuj sa mi. Veď si mi povedala, že na záver sa poďakuješ.“ Ukážem na pery. Že mlčím. Zopakuje…
Príde mi návšteva, tak upratujem. On sa ma opýta: „S čím ti mám pomôcť?“ Hovorím: „Vyvešať prádlo z práčky na sušiak.“ Boli štyri práčky. Po každej jednej som sa musela prosiť. Nič automaticky. Nič samozrejmé.…
Dnes je Valentín. Plán bol jasný. O 9:00 raňajky. Potom obed. Potom dezert. Romantika. Organizácia. Harmónia. Je takmer 11:00. A ja som ešte ani nos nevytiahla z domu. Kým sa vôbec dostaneme von, raňajky budú obed, obed bude večera a d…
Je 15:52. O 16:00 máme hrať biliard. Samozrejme, v tej chvíli si niekto zmyslí, že je hladný. Nie až tak, že by zjedol všetko. Ale dosť na to, že polovica číny je moja. Takže zase meškáme. Ďalších pätnásť minút. S ním chodiť von je nie…
Konečne som sa ho dočkala. Prišiel 14:20. Ideme jednu zastávku, prestupujeme. O šesť minút ide naša električka. Nastúpime. A pri Kuchajde hlásenie: „Táto električka nepokračuje po trase, smeruje na hlavnú stanicu.“ Takže vystúpiť. Čakať…
Stretnutie o 14:10. Vonku zima. Vietor ako z hororu. Hlavne že ráno bolo teplo. Pri mojom šťastí zase mešká. Píšem: „Kde si?“ On: „Odchádzam z roboty Ja: a ja som počula „V akom podchode?“ On medzitým ešte len vychádza z roboty. Ja …
Dnes to bolo o 15:00. Znova otázky. Znova potvrdenia. O 15:05 mu volám, že kde je. On: „A ty?“ Ja: „Veď tu.“ On: „Asi ťažko.“ Ja: „Pri úrade som.“ On: „Kde si? To si rob…